Do konca 15. storočia bolo v Európe len málo kočov. Ako dopravný prostriedok sa najčastejšie používali kone.V 16.-17. storočí našli uplatnenie sane v tvare loďky so zahnutými okrajmi vpredu i vzadu. Až v 18. storočí sa objavili ľahké dvoj , troj až štvormiestne koče, nazývané berlíny. Prvý raz ich začali vyrábať v Berlíne. Koče 18. storočia vynikali bohatou dekoratívnou rezbou boli pýchou mocných tohto sveta. Z veľkého množstva nádherných kočov troch storočí sa do dnešných dní podarilo zachovať iba niekoľko. Jeden z nich je i korunovačný kočiar ruskej cárovnej Kataríny II. vyrobený v petrohradských dielňach v 18. storočí, ktorý sa stal predlohou tohoto modelu.
Pri samotnej stavbe modelu som musel niektoré kroky stavby urobiť pre lepšiu vierohodnosť vlastným spôsobom. Týkalo sa to hlavne samotného rámu modelu. Tento bolo výhodné namiesto podliepania nahradiť balsou príslušnej hrúbky. Ďalšou časťou boli kolesá. Tieto boli pôvodne len s jedným pásikom po obvode. Túto časť som dotvoril navíjaním pásikov papiera až po vnútorný obvod. Myslím si, že takto vypadajú kolesá realistickejšie.
Ďalšou časťou bola stavba samotného koča. Tu bol vyriešený interiér jednoduchým spôsobom podľa autora modelu: začierniť farbou. Pri tejto predstave sa mi však originalita autora zdala príliš chabá. Nastala zdĺhavá práca prispôsobovania vnútorného interiéru. Ten som vytvoril ako zrkadlový obraz vonkajšej časti modelu. Tento som prekreslil na špeciálny papier s látkovým povrchom. Ostávalo už len vyrezať priestory okien na modely a celkové uzatvorenie.
Poslednou časťou bolo doplniť interiér vyrobenými záclonkami a sedacou časťou a celok uzavrieť. Pri zostavovaní som si našiel však ako každý modelár svoju cestu a z návodu som využil tak asi 30%. Zostávalo dokončiť už len pár koňov a celok skompletovať. Model je upevnený na podložke a tak pri manipulácii sa s ním nič nestane. Je tu však aj možnosť odňať ho zo základného podstavca a volne bez poškodenia položiť na ľubovolnú plochu.
V závere tohto stručného popisu chcem upriamiť pozornosť na fakt, že celý model bol vydaný na stránkach časopisu E+Z kde je neporovnateľne tvrdší papier ako je to u iných modeloch. Týmto sa kladie dôraz na prestnoť a čistotu lepenia. Už pri malých odchýlkach sa prejavý hrúbka papiera ako nepresnosť. Celý model je prestriekaný lakom pre spevnenie a zvýraznenie farieb.